Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Oficiálna stránka obce Ondrejovce

Rodáci a vyznamné osobnosti

Rodáci a významné osobnosti
 
Najvýznamnejším rodákom obce je Tivadar Botka / 1802 – 1885 /, historik, člen Maďarskej akadémie vied, vo Veľkých Ondrejovciach sa narodil Emil Kürthy /1848 – 1920 /, spisovateľ a novinár. V Malých Ondrejovciach sa narodil významný básnik a politik, Pál Koroda / 1858 – 1933 /, ministerský poradca István Lipthay / 1834 – 1908 /, ako aj politik János Balogh / 1796 – 1872 /, tekovský podžupan.
 

 

                                             Botka Tivadar
 
 
                                                                 
 
 
 
     Narodil sa 6. júla 1802 v Malých Ondrejovciach, pochádza zo starej šľachtickej rodiny. Jeho rodičia: otec Botka László a matka Gosztonyi Jozefa sú pochovaní na cintoríne v "Malých" Ondrejovciach. Historik, zaoberal sa so štátnoprávnymi dejinami  a s dejinami práva. Od roku 1824 dlhé roky pracoval v službe Tekovskej stolice ako hlavný slúžny, hlavný prokurátor, stoličný hlavný notár. V r. 1843 bol vyslancom uhorského snemu, v r. 1847/48 bol opäť zvolený, ale sa vzdal svojho mandátu. Po revolúcii ďalej pracoval v stoličnej službe, založil a bol predsedom hospodárskeho združenia Tekovskej stolice, v roku 1866 kráľovský komisár, v r. 1867 bol poslancom snemu za kraj Zlaté Moravce. Napísal veľa kníh, vo svojich dielach sa zaoberal najmä dejinami práva. Bol členom Maďarskej akadémie vied. Zomrel 6. januára 1885, je pochovaný v rodinnej hrobke v Malých Vozokanoch.
 
 
                                                         Kürthy Emil
 
 
 
 
 
                                                                       
 
 
 
 
     
      Narodil sa 14. marca 1848 vo Veľkých Ondrejovciach, spisovateľ, novinár. Otec Kürthy József, zemepán, podžupan Tekovskej stolice, matka Pély Nagy Berta. Gymnázium navštevoval v Bratislave, právo študoval v meste Győr. V Tekovskej stolici začal pracovať ako pomocník stoličného sudcu, neskoršie pracoval ako pomocný notár kráľovského súdneho dvora v Budapešti. Toto zamestnanie zanechal, začall pracovať ako novinár. V roku 1878, keď začal vychádzať Pesti Hírlap, stal sa jeho redaktorom. Písal fejtóny a divadelnú kritiku. Vydával mládežnícke a detské noviny: Magyar Ifjúság, Kis Világ. Písal romány, činohry, prekladal romány a dramatickú literatúru z francúzskej tvorby. Jeho manželka Gizella bola dcérou Bertalana Szemereho, ktorý bol predsedom vlády a ministrom vnútra v roku 1849. Zomrel 20. decembra 1920, je pochovaný v Budapešti.
 
 
 
                                              Koroda Pál
 
     Narodil sa 7. marca 1858 v Malých Ondrejovciach, básnik, spisovateľ, publicista, historik. Otec Koroda pál, matka Zeitler Mária. V roku 1861 sa so svojimi rodičmi presťahoval do Novej Dediny. Tam prežil svoje detstvo. Jeho dobrým priateľom bol od detstva básnik Reviczky Gyula. Školy navštevoval v Leviciach, v Bratislave a v Budapešti. Študoval právo, v r. 1881 sa stal doktorom štátovedy. V roku 1885 bol redaktorom Barsmegyei Hírlap. Významná je jeho dramatická tvorba. Začal pracovať u Maďarskej kráľovskej pošte, odtiaľ išiel do dôchodku ako uznávaný štátny úradník. Zomrel 13. augusta 1933, je pochovaný v Budapešti.
 
 
                                           Lipthay István
 

 

                                                                      
 
 
 
     Narodil sa 28. novembra 1834 vo Veľkých Ondrejovciach, doktor práv a štátovedy, ministerský radca. Otec Lipthay Gábor, matka Fekete Anna. Študoval v Budapešti, v r. 1867 bol zamestnaný na Ministerstve poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu, od r. 1869 pracoval ako vedúci zverozdravotníckej sekcie na Ministerstve poľnohospodárstva. Jeho zásluhou sa podarilo zabrániť dovlečeniu moru hovädzieho dobytka v roku 1878, založil Kráľovské veterinárne učilište v Budapešti. V r. 1888 dostal Leopoldov rád - rytiersky kríž a pri odchode do dôchodku v r. 1897 mu udelili rád Františka Jozefa. Zomrel 17. júna 1908, je pochovaný v Budapešti.
 
 
                                           Balogh János
 
 
                                                                     
 
 
     Narodil sa 22. februára 1796 vo Veľkých Ondrejovciach, politik, uhorský župný úradník. Otec Balogh János, komárňanský podžupan, matka Csúzy Apollónia. Po skončení štúdia najprv nastúpil na vojenskú dráhu, neskoršie bol úradníkom na Tekovskej stolici. V rokoch 1832-1836 bol vyslancom uhorského snemu za Tekovskú župu, v rokoch 1842-1845 bol podžupanom Tekovskej stolice, v r. 1848 znovu zastupoval Tekovskú stolicu na uhorskom sneme. Po revolúcii ušiel do Turecka, v jeho neprítomnosti v roku 1851 ho odsúdili na trest smrti. V r. 1859 sa vrátil domov, chytili ho, ale aj prepustili. V r. 1861 ešte raz zastupoval Tekovskú stolicu na sneme, ale potom sa uchýlil do súkromia, do konca života žil v Nových Zámkoch, kde je aj pochovaný. Zomrel 11. januára 1872.

 

 

                                       Konkoly Thege Pál

 

      Narodil sa vo Veľkých Ondrejovciach v roku 1824. V roku 1861 a 1865 bol poslancom uhorského snemu, bol podžupanom Tekovskej stolici, v rokoch 1872-1884 bol predsedom súdnej stolici v Zlatých Moravciach. Bol správcom reformovanej cirkvi v Tekovskej župe. Miklós, syn jeho brata Eleka bol slávny astronóm, ktorý mal hvezdáreň v Hurbanove. Pálov syn Sándor bol v rokoch 1896-1901 poslancom uhorského snemu. Konkoly Thege Pál zomrel v Zlatých Moravciach, je pochovaný so svojou manželkou Lujzou Kenesseyovou (1824-1884) a s dvoma synmi Pálom (1858-1881) a Ferencom (1850-1855) na cintoríne v "Malých" Ondrejovciach. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

webygroup

dnes je: 17.1.2019

meniny má: Nataša

  • Štvrtok102graphic-icon
  • Piatok3-7graphic-icon
  • Sobota2-3graphic-icon

Magyar verzió

2071553

Úvodná stránka